Sedela na okne. Nie nechcela skočiť dole. Len sedela a pozerala sa ako dole sused venčí psa. Na stene visel obraz. Bolo to v podstate plátno natreté bielou farbou. A práve to ju upokojovalo. Ak sa dlhšie pozerala na tento obraz, videla na ňom farebné pruhy. Zelený a červený. Ale bol to len optický klam, ktorý pôsobil na jej vyčerpané oči. Neskutočne ju to upokojovalo – to ticho, sused so psom a ten obraz. Je úžasné aký významný bol tento moment pre jej život.
Zahľadela sa na obraz, aby uvidel pruhy, ktoré jej dodávali rovnováhu. Podišla ku stolíku a vybrala pištoľ. Stále nevedela odpoveď, ale už ju ani vedieť nepotrebovala. Bola pokojná ako nikdy predtým a cítila doteraz nepoznaný pocit, pocit bezpečia.
Komentáre